V prvom rade chcem povedať, že čo som písala v predošlých denníkoch už dávno je vyriešenė, spávame tak, že sa držíme za ruky kým nezaspíme, svadbu už nepovažujem za dôkaz lásky a to porno kukáva naďalej, ale len keď nemáme priamy sex, teda keď sa robíme len rukami, a zvuky si vždy vypnuté, tak som sa s tým už zmierila. Bohužial mám nový problém.
V poslednej dobe sme sa dosť často hádali. Žijeme spolu skoro rok. Ja robím skoro všetko, a priateľ má za úlohu iba raz do týždňa pozametať a umyť podlahu. Ja varím, periem, prach utieram, o wc a kúpeľňu sa starám,atď. Dakedy sa cítim až nedocenená.
Naše hádky začali v septembri, keď išiel do Anglicka na 2 týždne navštíviť brata. Nevedela som to pochopiť, že ide na dovolenku bezo mňa...Ja som ísť kvôli práci nemohla. Veľmi som mu to vykrikovala, a robila scény.. Teraz už viem, že som bola hlúpa, a že to je normálne, že tam bude aj každý rok chodiť.. Keď sa vrátil z Anglicka asi po mesiaci u nás bolo všetko zase krásne. Aj Vianoce sme si krásne urobili. Ako náhle medzirečou spomenul, že aj tento rok pôjde do Anglicka pozrieť brata, hneď som sa odula a vyčitala mu, že zase ma nechá samú, že nie je normálne, že to bude každy rok robiť atď. Opakujem, teraz už viem, bola som hlúpa.
Ďalší problém nastal, keď išiel na disco s kamošmi. Do krčmi na pivo a pod. je normálne, že chodí, aj že si občas ide do rána vypiť s kamošmi...Ale to disco som nestrávila. Zase veľké hádky. Že zadaný bol na disco. Aj to už viem, že bola chyba.
A zlom nastal, keď posledne pozametal tú podlahu, jedinú jeho úlohu po dvoch týždňoch. Samé výhovorky mal. A potom prešiel týžden, mal umyť podlahu a zase výhovorku...Až keď som ho poprosila umyl zase po 2 týždňoch...Čiže 2 krát do mesiaca..To ma už v kombinácií s Anglickom, disco a s tým, že doma vôbec nepomáha tak nahnevalo, že som sa s ním v napatí rozišla. Boli sme rozídení pol dňa s tým, že to ani nikto nevedel.. Včera sme si povedali, že to ešte raz skúsime. Už mu viac ani Anglicko, ani občastne disco s kamošmi vyčítať nebudem, predsa nie je môj majetok, aby som ho obmedzovala...Inak sme vždy mali pekný vzťah, bol mi opora, o všetkom som sa mu mohla zdôveriť, vždy ma vedel rozosmiať, vždy na privítanie pusa, aj pri odchode do prác, aj na dobrú noc, každý deň sme v objatí pozerali filmy, na prechádzky chodili, a vždy sa držali za ruky, hrali vankúšové vojny, šteklil ma stále, mali svoje vymyslebé hry atď.
Ĺúbim ho stále, povedal, že aj on mňa. Ale ako sme boli pol dňa rozídení už to je také zvlásštne..Nemám ani chuť rámiky s našími fotkami dať na poličku (som ich dala do skrinky po rozchode), necítim už tú dôveru, a že sme si súdení. Včera som pol dňa plakala, že som smutná, že nám to nevyšlo...Večer sme kukali telku v objati, a sme naďalej spolu, keďže sme si uvedomili, že sa ľúbime, a už mu ja nebudem vyčitat čo som vyčítala..Ale ja neviem...Cítim, že je stále nahnevaný za ten chvíľkový rozchod, aj to zvykne spomenúť...A aj ja cítim veľmi divný pocit ako som pred ním včera pol dňa plakala...A on stále, že on chce byť so mnou, ale v Anglicku ma brata a synovca, a on tam musí ísť, a že musím ho začať chápať. Už chápem, mna len zaujíma či sa dá získať stratená dôvera...Lebo tiež neviem, či je normálne že to, že sa ku mne vráti zaleži od toho či budem tolerovat výlety za bratom do Anglicka...Takže tiež už neviem či mu môžem veriť..A on mne tiež kedže som s ním bola pol dňa rozídená. Aj dnes keď šiel do práce, prišiel si ku mne sadnúť na postel a raňajkovať ako vždy pred tým, aj ma zo srandy jeho kašou na svaly ponúkol, pošteklil a na rozlúčku dal pusu, ako vždy. Ale ja cítim to napätie..Je ešte šanca, že to bude ako vždy pred tym??