Toto je môj životný príbeh v skratke ( no až také krátke to nieje...) v podstate ani nepotrebujem rady, skôr som sa chcela vypísať a možno aj uľaviť svojmu svedomiu...
Keď som mala 17 spoznala som svoju prvú lásku... Hovorme mu Jarda. Bol prvý vo všetkom. Ja, rozumovo vyspelejšia na svoj vek, vedela som, že toto je muž môjho života. Chcela som s ním ostať navždy. Jarda sa však po 2 rokoch so mnou rozišiel s tým, že on nevie čo je vlastne láska ( mal 24, bola som jeho prvá). Nie je si istý, či ma ľúbi a tak to najprv potrebuje zistiť. Potrebuje si uvedomiť čo slovo milovať znamená. Zlomilo ma to. Bol pre mňa dokonalý, iného som nechcela...
Prišlo leto...Mala som 19, pred sebou VŠ, okolo seba úžasných ľudí... Na jednej letnej stanovačke som spoznala Šimona. Mali sme rovnaké záľuby, podobný humor...Začali sme spolu chodiť. Priznám sa, zo začiatku to bolo z trucu, chcela som si niečo dokázať, dvihnúť ego... Potom som však zistila, že Šimon má presne tie vlastnosti, ktoré Jardovi chýbali a zamilovala som sa. Vzťah to bol nádherný. Trval skoro 5 rokov. Samozrejme mal aj nejaké chybičky krásy, ale vždy sme si hádku dokázali vyriešiť na počkanie, nikdy sme si nerobili naschvály. Malo to však jeden veľký nedostatok. Bol to vzťah na diaľku... Vídali sme sa 2-3 weekendy v mesiaci. Verila som, že to prekonáme, že počkáme kým skončím VŠ a budeme už spolu, navždy. Chcel si ma zobrať. Plánovali sme to po skončení mojej školy. Tú končím teraz.
Avšak v lete 2013, po našej prvej spoločnej dovolenke pri mori sa čosi zlomilo... Začala som mávať zlé nálady, kompletný syndróm vyhorenia. Nič ma netešilo, nedokázala som sa poriadne už ani smiať... Myslela som si, že som k ničomu, bola som demotivovaná aj zo školy, že sa učím ako pako , driem na naozaj ťažkej škole a môj plat bude smiešny, že mi nebude stačiť ani na klasické mesačné náklady ako je bývane, strava, nejaký ten výletík...
Šimon Nebol pri mne keď som ho najviac potrebovala, cítla som sa osamotená.... Keď bol pri mne, bolo to nádherné, ale jakmile v nedeľu sadol do auta...akoby pre mňa prestal existovať... Prestávala som s ním komunikovať. On sa snažil, naozaj veľmi, ale ja som sa čoraz viac a viac vzďaľovala...Ani som sa nesnažila to napraviť. Na jednej strane som chcela ostať s ním a mať istotu, na strane druhej som si hovorila...Máš 23, život máš pred sebou...
Zároveň som sa približovala k niekomu inému. K Jardovi, s ktorým sme počas tých rokov ostali kamaráti. Vedel o Šimonovi, ja som vedela o jeho vzťahoch. Stretávali sme sa párkrat ročne a hovorili sme si, čo nové, aké úspechy a pády nás postretli...
Šimon mi v listopadu dal ultimátum. Buď sa rozídeme a pôjdeme každý svojou cestou, alebo sa zmením a napravím to. Zmením svoje nálady. Začnem sa opäť tešiť zo života a budeme mať opäť ten nádherný vzťah aký sme mali predtým. Ja som bola zmätená, nevedela som čo vlastne ku komu cítim. Nakoniec sa Šimon so mnou rozišiel, pretože nezvládal to, že ma miluje a ja ho mám ASI len rada...
Ja som sa potom stretávala s Jardom. Stál pri mne v tých najťažších chvíľach, počúval, ako plačem , že mi chýba Šimon. Ticho trpel moje depresie, slzy, hnusné správanie... Teraz s odstupom polroka môžem povedať, že som opäť šťastná. Jardu ľúbim. Viem, že sa hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpim, ale ono to už nie je tá istá rieka.... Tok rieky plynul ako tie roky a obaja sme sa zmenili, dospeli a uvedomili si, čo chceme....Že chceme byť spolu.
O Šimonovi veľa neviem, nechceli sme sa stretávať. Facebook nemám, takže ani tam sa nevidíme... Minulý týždeň si prišiel pre veci. vyzeral spokojne, pribral kilá , ktoré stratil kvôli mne a stresom ktoré som mu spôsobila... Tvrdil, že sa s niekým stretáva a na mňa už zabudol. Že ho to prešlo, že naozaj budeme kamaráti. Vraj sa už na mňa nehnevá, lebo tie 4,5 roka boli fakt úžasne a veľa mu dali, ale je realista a vie, že ľudia sa schádzajú, rozchádzajú....
Napriek tomu však cítim neuveriteľné výčitky, že som vlastne postavila svoje šťastie na nešťastí iného. Chýba mi veľmi, nijako mi neublížil. Neprevinil sa voči mne... To ja som mu ublížila, rozchodom. Som však rada, že sme sa dokázali porozprávať, zároveň som šťastná, že rozchod prebehol bez scén a , že som sa voči nemu morálne neprevinila. (Myslím tým neveru, k tej nedošlo)
Stáva sa mi, že keď sa s Jardom smejeme alebo čo, ja zrazu utnem , v hlave mi prebehne myšlienka, ako sa môžeš smiať keď Šimon sa možno utápa v žiali a rázom mám celý deň pokazený výčitkami, ktoré mi stále vŕtajú v hlave... Asi to chce len čas. Čas , zmieriť sa s tým, že som zlá osoba a nevážila som si to dobré, čo som okolo seba mala.
Poslat SZ
Galerie obrázků
