Co si o mě lidé myslí - jak to neřešit

Znáš to přísloví:,,co ucho neslyší, to srdce nebolí". Nikdo není perfektní, až tí ňáká pipka pošle někam nebo tě začne urážet, až potom to řeš, takhle se jenom trápíš

Pokiaľ druhí riešia iného človeka, znamená to, že riešia vlastne sami seba, pretože potreba riešiť niekoho iného nie je nič iné iba ventilovanie vlastných chýb a nedostatkov na iných aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje. Každé jedno riešenie začína tým, že toho človeka to vlastne irituje a má potrebu z nejakého dôvodu tomu venovať pozornosť a to sa nikdy nedeje len tak a vždy to má niekde pôvod a vždy len u toho človeka ktorý rieši. Vždy je to osobné, takže to vypovedá iba o tom, že to čo druhí riešia na tebe je vlastne iba o nich a keďze to nevedia vyriešiť v sebe, projektujú si to na druhých.

To že si to ty pripúšťaš, to už je ale o tebe, pretože ty riešiš to čo druhí riešia na tebe a pritom ty sama tým pádom riešiš druhých a to znamená, že robíš to isté čo oni len si to neuvedomuješ.

Keby si ich neriešila, že ťa oni riešia, tak by ťa možno ani skutočne neriešili, lebo to už nie je o tom, že to robia, ale o tom že ty si to iba namýšľaš. Aspoň podľa toho čo píšeš som to tak pochopila.

Napíšem ti to asi takto a nemyslím to v zlom. Je pravda, že z času na čas ťa môže niekto riešiť, proste ľudia sú taký, ale prosím ťa odkiaľ berieš to presvedčenie že ťa všetci riešia? To je predsa blbosť. To akože každý nemá nič iné na robote a na riešenie iba teba? Nemyslís si, že máš k tomu dosť divný postoj? Nie si ani celebrita, ani známa osobnosť aby si trpela predstavou že ťa všetci riešia a nie si ani jediný človek na svete aby ťa všetci riešili. Chápeš čo ti tým chcem povedať?

Aký dôvod máš na to si myslieť, že kamkolvek kde prídeš, si pre každého tak zajímavá a dôležitá, že ťa majú potrebu riešt?
Neuvažovala si niekedy nad tým, že ľudia ťa nepoznajú a majú ťa proste na háku a ani ich nenapadne ťa riešiť, lebo majú dosť svojich starostí a svoje- iné okruhy záujmov?
Zamysli sa nad tým.

Nemyslím to špatně, ale klidně to může být i diagnóza....

přesně!

Třeba sedím v autobuse, a řeším co si kdo o mě tak může myslet, nebo třeba ve škole, jdu sama a řeším, co si o mě myslí ostatní[b][/b].
Ty máš nějaký deficit péče.... pozornosti? Přijde mi , že potřebuješ ,aby ti někdo pozornost věnoval ..A možná proto, že se ti ji v tvém okolí ( tam kde bys chtěla) nedostává , chováš se tak jak chováš.

Zkusila bych se zamyslet, nakolik ostatní trápí to, co si ty myslíš o nich A taky nad tím, kdo z nich je pro tebe tak důležitý, aby ti na jeho - často dost pomýleným - názoru tolik záleželo.

Pokud ti je -náct nebo čerstvě -cet, tak se tím nezatěžuj, to přejde samo tím, že postupně se v životě "otrkáš" a získáš sebevědomí, zkušenosti, nadhled a trochu takového toho pocitu " komu se nelíbí, ať si trhne".
Pokud je ti přes třicet, tak honem k psychologovi ....