Ahojte.
Mám 27 rokov, môj priateľ 22.
Sme spolu takmer pol roka. Už bol aj u nás doma, aj u nás spal, keďže sme z jedného mesta mama ho už aj pred tým trochu poznala.
Je pravda, že to bol problémový chalan, fajčil trávu, no ako sa mi priznal už s tým skoncoval.
Problém je, že si moja mama o ňom myslí že je feťák, dokonca má strach že na drogy bude nahovárať aj mňa. Čo vôbec nie je pravda a prisahala som jej že som drogy nikdy nebrala. chápem ju, že má o mňa strach. A je pravda že keď vynadala priateľovi do feťákov, tak sa urazil, treskol dverami a odišiel, dokonca začal aj nadávať. Je pravda, že takto reagovať nemal,a mrzí ho to, a chce sa mame ospravedlniť, lenže ona o ňom nechce už ani počuť, stále mi hovorí že si takého chalana nezaslúžim, že je to nervák, a že horšieho som si už ani nájsť nemohla.
Je pravda že je trochu výbušnejšej povahy, tiež je pravda, že na mňa nikdy nekričal, aj keď je tiež pravda že sme spolu krátko. A chce si dať spraviť testy na drogy že žiadne neberie no neviem či to bude stačiť na to, aby to moju mamu presvedčilo.
A to som si myslela že si s ním celkom rozumie, lebo keď u nás bol, niekedy aj na pár dní, tak si s ním rozumela, bavili sa o hocičom, srandovali..
Lenže ja teraz neviem čo mám robiť. Na jednej strane mi on tvrdí ako ma miluje, že nedokáže bezo mňa byť (je pravda že som jeho prvá vážnejšia známosť, a tiež aj on moja, hoci mám už 27 rokov) a na druhej moja mama, ktorá ho už asi nechce nikdy vidieť.
Čo mám robiť? Mám to s ním ukončiť, pokračovať, alebo si dať pauzu a počkať ako sa to bude vyvíjať?